IPCC sektor „5“lesy a využívanie krajiny

Inventarizácia emisií skleníkových plynov

 

Základné informácie

Inštitucionálna štruktúra

Spracovanie inventúry

Metodika inventarizácie

Hlavné zdroje a kategórie

Metódy na stanovenie neurčitosti

Úplnosť inventúry

 

Základné informácie

Sektor poľnohospodárstva, lesov a využívania krajiny, pokrýva širokú paletu biologických a technických procesov v krajine, ktoré ovplyvňujú bilancie emisií skleníkových plynov. Tento sektor pokrýva základný skleníkový plyn CO2. Jednotlivé bilančné kategórie sú viazané na všetky relevantné procesy v zmenách zásob uhlíka vo všetkých piatich hlavných zásobárňach (živá biomasa, nadzemná a podzemná, mŕtva biomasa, pôdny uhlík), tak ako boli definované v záveroch Konferencie zmluvných strán v Marakéši (Marrakech Accords). Táto časť vychádza z definície reprezentatívnych typov využívania krajiny: lesná krajina, trávnatá krajina (lúky a pasienky), poľnohospodárska krajina (pôda využívaná pre produkciu potravín a technických plodín), mokrade, sídla a ostatná krajina (napr. skalnaté podložia vysokých pohorí, kameňolomy ap.) a ich časových zmien. Z hľadiska významu majú pre bilancovanie uhlíka najväčší význam prvé tri typy využívania krajiny, nakoľko zaberajú viac ako 90 % územia Slovenska. Z hľadiska bilancovania emisií skleníkových plynov sa tieto procesy vzťahujú iba na bilancovanie oxidu uhličitého (CO2).

Osobitnou kategóriou v rámci všetkých procesov v krajine sú emisie skleníkových plynov zo spaľovania biomasy, ktoré reprezentujú procesy riadené (napr. spaľovanie ťažbových zvyškov) a procesy neriadené (napr. lesné požiare). Spaľovanie biomasy ovplyvňuje emisie všetkých troch spomínaných skleníkových plynov.

Inštitucionálna štruktúra

Praktickú realizáciu inventúry skleníkových plynov v sektore lesníctva a využívania krajiny zabezpečuje Vedecká agentúra pre lesníctvo a ekológiu – EFRA Zvolen, prostredníctvom dvoch menovaných expertov zo strany MŽP SR. Úlohou agentúry je vytvoriť dostatočnú organizačno-technickú podporu pre realizáciu inventúry. Úlohou expertov je zabezpečiť prípravu a spracovanie vstupných údajov na báze oficiálnych štatistických údajov (Štatistický úrad SR, EUROSTAT, rezortná štatistika MP SR), použiť relevantné metodické postupy v súlade s odporúčaniami a metodickými usmerneniami zo strany sekretariátu UN FCCC (www.unfccc.de) a IPCC (www.ipcc.ch). Experti priamo komunikujú s koordinátorom a gestorom národnej inventúry (SHMÚ Bratislava). 

Spracovanie inventúry

Spracovanie inventúry pre daný bilančný rok začína analýzou predchádzajúcich bilančných rokov (časová kontinuita) a identifikáciou možných zmien v metodike, vyvolaných buď novými požiadavkami zo strany koordinátora inventúr alebo získaním nových poznatkov príp. údajových báz. Po úvodnej analytickej časti začína fáza zberu a verifikácie údajov, ktorá prebieha zhruba od apríla do konca júla. Spracovávajú sa sa tu predovšetkým údaje na báze rezortnej štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré sa zverejňujú aj na stránkach MP SR (www.mpsr.sk) v „Zelených správach“ o stave poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva za predchádzajúci kalendárny rok. V tejto fáze prebieha aj priama komunikácia expertov z pracovníkmi ministerstva alebo ministerstvom riadených organizácií. Táto fáza sa končí spravidla koncom júla, kedy sú spracované všetky podkladové údaje potrebné pre bilančné výpočty. V priebehu júla až septembra sa realizujú bilančné výpočty a výsledky sa verifikujú, hlavne vo vzťahu k výsledkom predchádzajúcich inventúr. V tejto fáze sa realizujú aj prípadné rekalkulácie bilančných údajov za viacero predchádzajúcich rokov, a to buď z dôvodu zmien v metodike alebo na základe nových aktualizovaných vstupných údajov v daných rokoch. Zhruba k 15.10. je pripravená kompletná inventúra za sektor v dátovej forme, ktorá sa odosiela národnému koordinátorovi (SHMÚ). Do konca decembra sa pripravuje za sektor príslušná časť „National Inventory Report“ a prebiehajú konzultácie s národným koordinátorom, tak aby v priebehu decembra boli všetky údaje pripravené k odoslaniu do „JRC Ispra“ (koordinačné centrum EÚ pre GHG inventúry – poľnohospodárstvo, lesníctvo a využívanie krajiny).

Metodika inventarizácie

Metodický postup inventarizácie skleníkových plynov v tomto sektore vychádza najmä z IPCC Revised 1996 Guidelines, Good Practice Guidance for Land Use, Land-Use Change and Forestry a Good Practice Guidance and Uncertainty Management in National Greenhouse Gas Inventories (www.ipcc.ch). Použité  postupy v Národnej inventúre SR rešpektujú kalkulačné postupy v predmetných dokumentoch, odlišnosti oproti všeobecnej metodike vyplývajú zo štruktúry dostupných vstupných údajov pre výpočet, ako aj špecifických domácich poznatkov, najmä vo vzťahu k použitým emisným faktorom.

Hlavné zdroje a kategórie

Na základe doterajších výsledkov bilancovania emisií GHG v tomto sektore, sú hlavnými zdrojmi emisií/záchytov tieto procesy:

1.       Obhospodarovanie lesov – výška ťažby dreva

2.       Konverzia pôdy na lesnú pôdu

Metódy na stanovenie neurčitosti

Vo všeobecnosti sa vychádza z princípov uvedených v Good Practice Guidance and Uncertainty Management in National Greenhouse Gas Inventories (www.ipcc.ch). S výnimkou stanovenia zásob drevnej biomasy, je stanovenie neurčitosti inventúry ostatných subkategórií založené iba na nepriamych metódach spojených s expertným odhadom. Predovšetkým neurčitosť stanovenia emisných faktorov (vzhľadom na rôznorodosť procesov a podmienok) ovplyvňuje celkovú mieru neurčitosti. Zlepšenie odhadov bude v najbližšom období spojené predovšetkým s výsledkami „národnej inventarizácie lesov“, ktorá je založená na uplatnení prísne systematického štatistického výberu, ktorý umožní pomerne presnú parametrizáciu štatistickej presnosti zisťovania danej veličiny. Spresnenie neistoty emisných faktorov by priniesli národné experimenty, ktoré by exaktne stanovili emisné faktory v konkrétnych podmienkach Slovenska.

Úplnosť inventúry

Úplnosť inventúry je determinovaná viacerými faktormi, a to najmä významnosťou procesov zahrnutých do inventúry a dostupnosťou dát potrebných pre kalkulácie emisií. Nasledovná tabuľka (Tab.1) podáva sumárny prehľad všetkých kategórií a subkategórií a ich zahrnutie do národnej inventúry s krátkymi vysvetlivkami.

 

!! preložiť a upraviť kategorizáciu IPCC1996

 

Table 1

5

LAND

 

 

 

5A

Forest Land

 

 

 

3A1 a

Forest Land Remaining Forest Land

Y

Living biomass

 

3A1 b

Land Converted to Forest Land

Y

Only soil C

 

3A1 b I

Cropland Converted to Forest Land

Y

Only soil C

 

3A1 b ii

Grassland Converted to Forest Land

Y

Only soil C

 

3A1 b iii

Wetlands Converted to Forest Land

IE

Only soil C

3 - 3A6 b ii

3A1 b iv

Settlements Converted to Forest Land

IE

Only soil C

3 - 33A6 b iii

3A1 b v

Other Land Converted to Forest Land

Y

Only soil C

 

3A2

Cropland

 

 

 

3A2 a

Cropland remaining Cropland

NE

 

2

3A2 b

Land Converted to Cropland

Y

Only soil C

 

3A2 b I

Forestland Converted to Cropland

Y

Only soil C

 

3A2 b ii

Grassland Converted to Cropland

Y

Only soil C

 

3A2 b iii

Wetlands Converted to Cropland

Y

Only soil C

3 - 3A6 b ii

3A2 b iv

Settlements Converted to Cropland

Y

Only soil C

3 - 33A6 b iii

3A2 b v

Other Land Converted to Cropland

Y

Only soil C

 

3A3

Grassland

 

 

 

3A3 a

Grassland  Remaining Grassland

NE

 

2

3A3 b

Land  Converted to Grassland

Y

Only soil C

 

3A3 b I

Forestland  Converted to Grassland

Y

Only soil C

 

3A3 b ii

Cropland  Converted to Grassland

Y

Only soil C

 

3A3 b iii

Wetlands  Converted to Grassland

IE

Only soil C

3 - 3A6 b ii

3A3 b iv

Settlements  Converted to Grassland

IE

Only soil C

3 - 33A6 b iii

3A3 b v

Other Land Converted to Grassland

Y

Only soil C

 

3A4

Wetlands

 

 

 

3A4 a

Wetlands Remainig Wetlands

NE

 

1

3A4 a I

CO2 emissions from peatlands remaining peatlands

NE

 

1

3A4 a ii

CO2 emissions from flooded land remaining flooded land

NE

 

1

3A4 b

Land Converted to Wetlands

NE

 

1

3A4 b I

CO2 emissions from land being converted for peat extraction

NE

 

1

3A4 b ii

CO2 emissions from land converted to flooded land

NE

 

1

3A5

Settlements

 

 

 

3A5 a

Settlements Remaining Settlements

NE

 

2

3A5 b

Land Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A5 b I

Forest Land Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A5 b ii

Cropland Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A5 b iii

Grassland Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A5 b iv

Wetlands Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A5 b v

Other Land Converted to Settlements

IE

 

3 – 3A6b

3A6

Other Land

 

 

 

3A6 a

Other Land Remaining Other Land

NE

 

2

3A6 b

Land Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

3A6 b I

Forest Land Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

3A6 b ii

Cropland Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

3A6 b iii

Grassland Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

3A6 b iv

Wetlands Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

3A6 b v

Settlements Converted to Other Land

Y

Only soil C

 

 

3C

AGGREGATE SOURCES and NON CO2 EMISSIONS SOURCES ON LAND

3C1

Direct N2O from managed soils

 

 

 

3C1 a

N2O emissions from N fertilizers application

Y

 

 

3C1 b

N2O emissions from organic N applied as fertilizer

Y

 

 

3C1 c

N2O emissions from urine and dung N deposited on pasture, range and paddock by grazing animals

Y

 

 

3C1 d

N2O emissions from N in crop residues

Y

 

 

3C1 e

N2O emissions from N mineralization/immobilization associated with loss/gain of soil organic matter resulting from change of land use or management of mineral soils

 

 

 

3C1 f

N2O emissions from drainage/management of organic soils (i.e.,histosols)

 

 

 

3C1 g

Other

 

 

 

3C2

Indirect N2O Emissions from managed soils

 

 

 

3C2 a

N2O emissions from N fertilizers application

 

 

 

3C2 b

N2O emissions from organic N applied as fertilizer

 

 

 

3C2 c

N2O emissions from urine and dung N deposited on pasture, range and paddock by grazing animals

 

 

 

3C2 d

N2O emissions from N in crop residues

 

 

 

3C2 e

N2O emissions from N mineralization/immobilization associated with loss/gain of soil organic matter resulting from change of land use or management of mineral soils

 

 

 

3C2 f

Other

 

 

 

 

 

3C3

Liming

Y

 

 

3C4

Urea application

 

 

 

3C5

Non CO2 GHG emission from flooded lands

NE

 

1

3C6

GHG emission from biomass burning

Y

 

 

3C6 a I

Emissions from biomass burning in forest lands

Y

 

 

3C6 a ii

Emissions from biomass burning in croplands

NE

 

1

3C6 a iii

Emissions from biomass burning in grasslands

NE

 

1

3C6 a iv

Emissions from biomass burning in other lands

NE

 

1

3C7

Rice cultivation

NE

 

1

3C8

Peatlands converted for peat extraction

NE

 

1

3C9

Other(Please specify)

NE

 

1

 

3D

Other

 

3D1

Harvested Wood Products

NE

 

2

3D2

Other(Please specify)

NE

 

1

 

Vysvetlivky

NE – nestanovuje sa

IE – zahrnuté inde

1 – nie je dôležite pre  Slovensko

2 – chýbajú aktivitné údaje

3 – zahrnuté v inej kategórii